IT kariéra

IT kariéra pre programátorov

IT kariéra je zaujímavá a ponúka nespočetne množstvo možností, ktorým smerom sa vydať a čomu sa venovať. Okrem tradičnej pozície programátora si môžeš vyskúšať aj prácu DevOps inžiniera, testera alebo konzultanta. Ak ťa láka dynamický svet IT, neustále hľadáš výzvy a nemáš rád nudný stereotyp, čítaj ďalej. V tomto článku sme pre teba pripravili všetky dôležité informácie o tom, ako vyzerá kariéra v IT, aké zručnosti by ti nemali chýbať, ak sa chceš stať programátorom, a koľko si môžeš zarobiť.

Aké zručnosti by mal mať programátor?

Ak chceš, aby ti práca v IT išla od ruky, bol si úspešný a mohol sa neustále posúvať vpred, musíš ovládať niekoľko základných zručností. Tie sa delia na hard a soft skills.

Hard skills programátorov

Pojem hard skills označuje zručnosti, ktoré sa dajú naučiť. Môžeš mať na ne určité predispozície, ktoré ti štúdium uľahčia, no vo všeobecnosti platí, že tvrdou prácou ich dokáže získať takmer každý.

Získať ich môžeš viacerými spôsobmi, ako sú:

• škola,
• kurzy,
• školenia a workshopy,
• samoštúdium (knihy, videá, podcasty, odborné články a podobne).

Medzi najdôležitejšie hard skills patria:

• Ovládanie programovacích jazykov – základná hard skill, ktorá nesmie chýbať žiadnemu programátorovi. Najlepšie je začať s najpoužívanejším jazykom, ktorým je Java. Keď zvládneš jeho základy a budeš vedieť, ako ho využiť v praxi, môžeš svoje poznatky rozšíriť o ďalšie jazyky, ako napríklad Python alebo C++. Dobrou správou je, že programovací jazyk sa môžeš naučiť aj doma – prostredníctvom kníh alebo online kurzov.
• Ovládanie cudzích jazykov – bežná zručnosť potrebná nielen pre kariéru programátora, ale aj v mnohých iných oblastiach – od ekonomickej až po kreatívnu. Väčšina zamestnávateľov dnes vyžaduje ovládanie aspoň jedného cudzieho jazyka (najčastejšie angličtiny alebo nemčiny) na úrovni B1. Aj v tomto prípade platí, že učiť sa môžeš z pohodlia domova – cez knihy, online kurzy, aplikácie alebo s pomocou doučovateľa.
• Agilné zručnosti – sú potrebné na to, aby si zvládol pracovať v dynamickom prostredí. Vďaka nim bude tvoja práca efektívna, rýchla a kvalitná. Do tejto kategórie patrí napríklad metóda Scrum.
• Matematické schopnosti – na to, aby si sa stal programátorom, nemusíš vedieť počítať zložité príklady. Stačí, ak ovládaš základy a nemáš problém s číslami. Matematika je kľúčová najmä pri práci s dátovými štruktúrami, výpočtovou zložitosťou či štatistikou, ktorým sa v IT nevyhneš.
• Cloud computing – túto zručnosť budeš potrebovať najmä vtedy, ak sa chceš stať cloudovým špecialistom alebo back-end vývojárom. Uplatníš ju aj vtedy, keď sa zaujímaš o cloudové riešenia a tvoja práca presahuje do tejto oblasti.
• Znalosť algoritmov a dátových štruktúr – vďaka nej budeš vedieť riešiť problémy efektívne a rýchlo. Navyše ti pomôže písať rýchlejší a úspornejší kód, lepšie pochopíš existujúce knižnice a výrazne si uľahčíš prácu.
• Ďalšie zručnosti – medzi hard skills, ktoré ti môžu zlepšiť IT kariéru, patria aj správa databáz, objektovo orientované programovanie, testovanie či skúsenosti s frameworkami.

Odporúčame ti…

Tvrdé aj mäkké zručnosti uveď aj do svojho životopisu – môžu ti pomôcť získať vysnívané miesto. Zbytočne to však s nimi nepreháňaj. Stačí, ak spomenieš niekoľko tých, ktoré sú ti najviac prirodzené a v ktorých vynikáš. Ku každej môžeš pridať jednu alebo dve vety, ktorými personalistom priblížiš, ako ju využívaš vo svojej práci alebo čo sa ti vďaka nej podarilo.

Soft skills programátorov

Druhým typom zručností sú soft skills, ktoré sú opakom hard skills. To znamená, že ide o prirodzené schopnosti, s ktorými sa človek často už narodí. Počas života ich síce môžeš zlepšovať, no nedajú sa nadobudnúť len tak – napríklad štúdiom.

K základným soft skills pre programátorov patria:

• Komunikačné zručnosti – programátori zvyčajne pracujú na projektoch s ďalšími odborníkmi a špecialistami. Preto musia vedieť efektívne komunikovať, aby nedochádzalo k nedorozumeniam zo strany ostatných, a tým aj k rôznym chybám, ktoré stoja energiu, čas aj peniaze.
• Spolupráca – táto zručnosť úzko súvisí s komunikáciou. Niektoré úlohy síce budeš riešiť sám, no na väčších projektoch budeš spolupracovať s kolegami. Preto je dôležitá nielen schopnosť vyjadriť sa, ale aj vedieť sa prispôsobiť, uznať chybu či viesť diskusiu bez konfliktov.
• Kreativita – ako programátor by si si mal vedieť predstaviť, ako bude vyzerať projekt, na ktorom pracuješ. Takýmto spôsobom bude cesta k jeho vyhotoveniu oveľa jednoduchšia a rýchlejšia.
• Analytické zmýšľanie – pomôže ti pri analyzovaní dát, riešení problémov a hľadaní súvislostí medzi jednotlivými prvkami. Vďaka nemu dokážeš navrhovať efektívne riešenia, lepšie komunikovať a vytvárať prehľadnú dokumentáciu, ktorej budú rozumieť aj tvoji kolegovia.
• Odolnosť voči stresu – niekedy sa stane, že toho budeš mať veľa alebo nebudeš stíhať deadliny. V takýchto situáciách je dôležité byť odolný voči stresu, aby si mu nepodľahol a vedel pokračovať v práci ďalej. Odolnosť voči stresu si môžeš zlepšiť napríklad meditáciou, pravidelným športovaním a dostatkom oddychu. Na ten nezabúdaj – je kľúčový pre tvoj úspech.
• Time management – programátori si mnohé úlohy plánujú sami, preto musia ovládať správny time management. V opačnom prípade by si prácu nerozvrhol správne, čo by mohlo viesť k posúvaniu deadlinov a nespokojnosti klienta.
• Trpezlivosť – počas svojej práce sa môžeš stretnúť s tým, že ti niečo nepôjde alebo sa niečo nepodarí. Prípadne budeš musieť čakať, kým niečo spraví kolega. Práve preto ti nesmie chýbať trpezlivosť, ktorá ti pomôže nepodľahnúť stresu. Ten totiž často vedie k podráždenosti, zlej nálade a zbytočným konfliktom.
• Ďalšie soft skills – medzi ďalšie soft skills kľúčové pre povolanie programátora patria emocionálna inteligencia, logické uvažovanie, leadership, schopnosť riešiť problémy, učiť sa nové veci a prispôsobivosť.

Odporúčame ti…

Hard a soft skills sú rovnako dôležité. Najlepšie pracovné výsledky môžeš dosiahnuť vtedy, keď budeš obe tieto skupiny zručností pravidelne rozvíjať a vzájomne kombinovať.

Rozvoj programátora

Svoju IT kariéru môžeš rozvíjať viacerými spôsobmi. Existuje niekoľko ciest, ako sa stať programátorom. V začiatkoch je dôležité, aby si získal základné znalosti, na ktorých budeš neskôr stavať. Programovanie pre začiatočníkov zvyčajne zahŕňa štúdium prostredníctvom kníh, kurzov a workshopov. Ak chceš profesionálny dohľad, môžeš využiť aj doučovanie od odborníkov.

Veľmi dobrým zdrojom informácií a zároveň aj kontaktov sú konferencie pre programátorov. Tie sa konajú po celom svete, vrátane Slovenska a Česka. Ak sa ich nemôžeš zúčastniť osobne, pripoj sa aspoň online.

Kariéra programátora

Zaujíma ťa, ako vyzerá IT kariéra programátora? Spísali sme pre teba všetko – od pracovnej náplne až po výber zamestnania.

Pracovná náplň programátora

Práca programátora je pestrá a závisí od toho, na akom projekte pracuješ, pre koho a aké máš skúsenosti. Vo všeobecnosti však budeš ako software developer vykonávať tieto úkony:

• analyzovať požiadavky od klienta,
• navrhovať a písať kód,
• testovať napísaný kód,
• riešiť komplikácie a problémy, ktoré sa vyskytnú pri vývoji softvéru,
• spolupracovať s tímom ďalších odborníkov,
• prezentovať software alebo iný projekt klientovi,
• udržiavať kód (optimalizovať ho, vylepšovať a podobne).

Výber zamestnania pre programátora

Pri výbere zamestnania by si mal dbať na niekoľko dôležitých aspektov:

• skúsenosti,
• zručnosti,
• vzdelanie,
• pracovná náplň,
• mzda,
• benefity,
• spôsob práce (kancelária, home office, hybrid).

Ešte predtým, ako budeš reagovať na it job, sa uisti, že spĺňaš väčšinu požiadaviek – máš požadované skúsenosti a zručnosti, nechýba ti potrebné vzdelanie a vyhovuje ti orientačná mzda. Na tej sa síce dá dohodnúť, no ak je výrazne nižšia, než očakávaš, sústreď sa na iné ponuky práce.

Odporúčame ti…

Na pracovnom pohovore sa nezabudni opýtať na možnosti kariérneho rastu. Zisti, či máš vo firme priestor na zlepšovanie sa a posun vyššie – a ak áno, ako rýchlo a akým spôsobom.

Programátor bez vysokej školy

Programátorom sa dnes môžeš stať aj bez vysokoškolského vzdelania. Bude to síce náročnejšie než s titulom z informatiky, no je to možné. Stačí, aby si na sebe pracoval, doplnil si vzdelanie prostredníctvom kurzov a naplnil svoje portfólio praktickými zručnosťami. Môže ísť o vlastné projekty alebo platené či neplatené stáže.

My v msg life kladieme dôraz predovšetkým na tvoje skúsenosti, zručnosti a motiváciu zlepšovať sa. Ak uvidíme, že ťa programovanie skutočne baví a napĺňa, si otvorený učeniu sa nových vecí a nebojíš sa výziev, veľmi radi ťa privítame v našom tíme.

Práca DevOps inžiniera

Ak premýšľaš nad kariérou v IT, no neláka ťa klasická pozícia programátora, možno ťa osloví práca DevOps inžiniera. Ten sa stará o to, aby bol vývoj softvéru rýchly, plynulý a efektívny. Zároveň zabezpečuje, aby všetky systémy fungovali správne, bezpečne a stabilne. Vie tiež zaplniť medzeru, ktorá niekedy vzniká medzi rôznymi IT špecialistami.

DevOps inžinier by mal ovládať základy programovania, programovacích jazykov a základných protokolov. Zároveň musí mať silné komunikačné zručnosti, odolnosť voči stresu a schopnosť riešiť problémy.

Bežný deň Java programátora

Bežný pracovný deň Java programátora sa v mnohom sa podobá bežnému dňu iného programátora. Java špecialista sa zvyčajne venuje týmto činnostiam:

• analyzovanie požiadaviek od klienta,
• návrh riešení,
• implementácia riešení – písanie kódu a jeho testovanie,
• oprava prípadných chýb,
• zapracovanie feedbacku od klienta,
• údržba kódu.

Java programátori používajú rôzny software a nástroje. Okrem samotného jazyka Java využívajú napríklad databázy DB2 a Oracle, vývojové prostredie Eclipse, nástroje ako Jira, Office 365, Teams a mnohé ďalšie.

Platové podmienky a mzdy v IT

Plat programátora a mzdy v IT závisia od viacerých faktorov, ako sú:

• tvoje skúsenosti,
• vzdelanie,
• miesto, kde pôsobíš,
• spôsob práce (či si freelancer, alebo pracuješ na klasický úväzok),
• spoločnosť, pre ktorú pracuješ.

Pohovory v IT

Pohovory v IT sfére závisia od spoločnosti, o ktorú máš záujem, a od konkrétnej pracovnej pozície. Celý proces však spravidla začína tvojou reakciou na inzerát a zaslaním CV. Ak firmu zaujme tvoj životopis alebo motivačný list, bude ťa kontaktovať a pozve ťa na pohovor.

Na pohovor sa dôkladne priprav, aby si vedel odpovedať na všetky otázky od personalistov. Nezabudni si pripraviť aj vlastné otázky – ukážeš tým, že máš o danú pozíciu skutočný záujem. V niektorých prípadoch môžeš dostať aj zadanie na vypracovanie, aby personalisti videli, ako pristupuješ k úlohám a či dokážeš dodržať stanovené deadliny.

Na základe vypracovaného zadania, tvojich skúseností a dojmu z pohovoru ti spoločnosť dá vedieť, či si ťa vybrala. Ak áno, ďalším krokom je podpis zmluvy a následne nástup do práce.