Software a nástroje pre developerov – praktické tipy

Softvér pre developerov je rovnako dôležitý ako znalosť samotného programovania či programovacích jazykov. Tieto nástroje dokážu výrazne uľahčiť a zefektívniť prácu, zvýšiť produktivitu a zabezpečiť, že celý vývojový proces bude plynulý, rýchly a bez zbytočných chýb, ktoré by ťa mohli stáť peniaze, čas aj energiu. Pozri si prehľad najlepších nástrojov pre developerov a všetky kľúčové informácie, ktoré treba poznať.

Vývojové prostredia (IDE) a programy pre programátorov

Vývojové prostredie, v angličtine známe ako Integrated Development Environment (IDE), predstavuje softvérový nástroj, ktoré programátorom poskytuje funkcie na písanie kódu, jeho testovanie, ladenie a opravu chýb. Všetko môžeš robiť na jednom mieste, vďaka čomu nemusíš prechádzať z jedného softvéru do druhého.

IDE zvyčajne pozostáva z týchto hlavných častí:

Editor

Jedna z hlavných súčastí vývojového prostredia. Slúži na písanie a úpravu kódu, kontrolu chýb a ďalšie drobnosti. Zvyčajne umožňuje prácu s viacerými jazykmi, zvýrazňuje syntax pre lepšiu orientáciu a vie predvídať, čo chceš napísať, vďaka čomu ti ponúka praktické návrhy a urýchľuje celý pracovný proces.

Prekladač

Ďalšia dôležitá súčasť, ktorá prekladá (alebo konvertuje) zdrojový kód do spustiteľného formátu, napríklad so súborovou koncovkou .exe. Najviac ho využiješ pri jazykoch ako C, C++ či Java. Pri jazykoch ako Python, JavaScript alebo PHP sa častejšie stretneš s tzv. interpreterom.

Debugger

Ako už názov napovedá, debugger slúži na vyhľadávanie chýb, ktoré by neskôr mohli spôsobiť komplikácie a predĺžiť vývoj softvéru či iného projektu, na ktorom práve pracuješ. Vo všeobecnosti sa zameriava najmä na menšie logické chyby, ktoré síce nespôsobujú pád programu, no môžu narušiť jeho správne fungovanie.

Správa súborov

Každý projekt, na ktorom budeš pracovať, pozostáva z viacerých častí – rôznych súborov, ktorých býva zvyčajne veľké množstvo. Aby sa v nich dalo ľahko zorientovať a rýchlo nájsť to, čo je potrebné, vývojové prostredie obsahuje správu súborov, ktorá ti umožní rýchly prístup ku všetkým dôležitým súčastiam projektu.

Terminál alebo konzola

Umožňujú spúšťať potrebné príkazy a testy, prípadne inštalovať rôzne balíčky a knižnice.

Pluginy a rozšírenia

Vďaka nim sa IDE stáva ešte praktickejším. Pluginy môžu rozšíriť podporu o ďalšie programovacie jazyky, zabezpečiť integráciu s GitHubom alebo ponúknuť rôzne nástroje na prácu s databázami či používateľským rozhraním.

Aké vývojové prostredia existujú?

V súčasnosti existuje viacero vývojových prostredí. Pri ich výbere zohľadni najmä tieto parametre:

• programovací jazyk,
• úroveň svojich skúseností,
• typ projektu,
• možnosti rozšírenia,
• výkon počítača.

Medzi najrozšírenejšie IDE, ktoré sú vhodné pre začiatočníkov aj pokročilých a ponúkajú množstvo užitočných funkcií, určite patrí:

Eclipse IDE

Eclipse IDE je jedným z najpopulárnejších a najdlhšie používaných nástrojov pre Java developerov. Vzniklo v roku 2001 a je známe tým, že ho možno jednoducho rozšíriť pomocou rôznych pluginov. Jeho výhodou je aj stabilné a výkonné prostredie vhodné pre rozličné typy projektov – od menších až po tie najväčšie.

Eclipse IDE podporuje viacero programovacích jazykov. Je vhodné aj pre programátorov pracujúcich s jazykmi ako Python, C/C++ či PHP.

Medzi jeho menšie nevýhody patrí to, že pôsobí mierne zastaralo a menej prehľadne, čo môže prácu v ňom trochu sťažovať.

Apache NetBeans (Java)

Apache NetBeans je ďalšie open-source vývojové prostredie, ktoré môžeš používať, ak programuješ v jazykoch Java, JavaScript, CSS, PHP, C/C++ a mnohých ďalších. Jeho pôvod siaha do roku 1996, keď vzniklo ako školský projekt v Česku. Dnes patrí medzi najrozšírenejšie IDE používané po celom svete.

Apache NetBeans poteší jednoduchým používaním a podporou modulárneho vývoja. Navyše ho možno bez problémov integrovať s nástrojmi Maven a Gradle.

Medzi jeho nevýhody však patrí to, že pôsobí zastaralo a v porovnaní s obľúbeným IntelliJ IDEA je výrazne pomalšie.

IntelliJ IDEA (Java)

IntelliJ IDEA je v súčasnosti najpopulárnejší softvér pre Java developerov. Je známy svojou prehľadnosťou, rýchlosťou a moderným rozhraním. Poskytuje vstavanú podporu pre Gradle, Maven či Git a bez problémov sa integruje s nástrojmi tretích strán.

Vývojové prostredie IntelliJ IDEA vzniklo v roku 2001 ako open-source projekt. Pri sťahovaní si môžeš vybrať bezplatnú verziu s názvom Community, alebo platenú verziu Ultimate, ktorá ponúka viac funkcií.

Nevýhodou IntelliJ IDEA je, že na jeho plynulý chod budeš potrebovať výkonnejšie zariadenie s väčšou kapacitou RAM. Okrem toho môže byť bezplatná verzia pre pokročilých používateľov pomerne obmedzujúca.

Verziovacie systémy

Ak sa pýtaš, v čom programovať, spolu s vývojovým prostredím budeš potrebovať aj ďalšie nástroje pre developerov, medzi ktoré patria aj verziovacie systémy. Tie slúžia na to, aby si počas práce mohol sledovať zmeny v projekte, na ktorom pracuješ. Okrem toho sú dôležité aj z viacerých ďalších dôvodov:

• Sledovanie histórie zmien: Vďaka verziovacím systémom si môžeš jednoducho pozrieť, aké zmeny sa vykonali, kto ich urobil a kedy. Máš teda dokonalý prehľad o tom, čo sa s projektom deje.
• Možnosť vrátiť sa späť: Niekedy sa môže stať, že sa pri programovaní pomýliš alebo urobíš zmenu, ktorá nie je správna. V takomto prípade ťa zachráni možnosť vrátiť sa späť – na verziu, ktorá bola funkčná a bez chýb.
• Spolupráca: Veľkou výhodou verziovacích systémov a programov je aj to, že na projekte môžu súčasne pracovať viacerí ľudia bez obáv, že jeden ovplyvní prácu druhého.
• Vetvenie: Umožňujú ti vytvárať nové funkcie alebo robiť iné zmeny bez obáv, že spôsobíš škody na hlavnom kóde.
• Zlúčenie: Ak vykonáš viacero zmien a vytvoríš niekoľko vetiev, môžeš ich navzájom zlúčiť, a vytvoriť tak novú verziu softvéru.

Typy verziovacích systémov

Rovnako ako vývojových prostredí, aj verziovacích systémov existuje hneď niekoľko. Pri výbere by si mal preto dbať na viaceré detaily, medzi ktoré patria:

• počet ľudí pracujúcich na projekte,
• typ projektu (od ktorého závisí, či potrebuješ centralizovaný alebo decentralizovaný systém),
• predošlé skúsenosti,
• veľkosť projektu,
• úroveň tvojich zručností.

Medzi populárne verziovacie systémy patria:

Git a GitHub

Git je open-source verziovací systém, ktorého hlavnou úlohou je sledovať zmeny v jednotlivých súboroch a ich verziách. Zároveň podporuje aj vetvenie a zlučovanie. Tým, že máš Git nainštalovaný priamo v počítači, ho môžeš používať aj vtedy, keď si offline.

Problém s Gitom nastáva v prípade, že pracuješ v tíme s viacerými odborníkmi. Tí by sa totiž nedostali k zmenám, ktoré urobíš. V takýchto prípadoch je najlepšie siahnuť po GitHube. Ten vznikol na základe Gitu, no na rozdiel od neho funguje online. Prácu tak môžeš bez problémov zdieľať s ostatnými.

GitHub ponúka aj ďalšie funkcie, ako je sledovanie chýb, automatizácia či hostovanie webových stránok.

GitHub vs. GitLab

GitHub a GitLab môžu pre začínajúcich programátorov vyzerať rovnako, keďže oba slúžia na tímovú spoluprácu a sledovanie zmien v projekte. Pravdou však je, že medzi nimi existuje viacero rozdielov.

Na rozdiel od GitHubu, ktorý je ideálny skôr pre jednotlivcov alebo menšie tímy, je GitLab ako stvorený pre veľké firmy alebo pre DevOps inžinierov. Ide o praktickú „all-in-one” platformu, ktorá ponúka množstvo funkcií – od automatizácie niektorých úkonov cez monitoring až po možnosť vlastného hostovania na vlastnom serveri.

GitLab je vhodnejší skôr pre skúsenejších používateľov. Začiatočníkom by sa mohol zdať príliš komplikovaný a mohol by zbytočne predlžovať prácu na projekte.

Bitbucket

Bitbucket je ďalší softvér pre Java developerov, ktorý je postavený na Gite. V portfóliu ho má spoločnosť Atlassian, ktorú môžeš poznať aj vďaka ďalším nástrojom, ako sú Trello či Jira. Vieš ich dokonca do Bitbucketu integrovať.

Bitbucket je vhodný najmä pre jednotlivcov a tímy, ktoré pravidelne pracujú s nástrojmi od Atlassianu, ako sú Trello a Jira. Naopak, ak hľadáš skôr nástroj s veľkou komunitou a jednoduchším rozhraním, určite by si mal radšej siahnuť po GitHube.

Spomínané verziovacie systémy pomáhajú sledovať zmeny v kóde, spolupracovať v tíme, vracať sa späť k predchádzajúcim verziám a zlučovať vetvy. V závislosti od typu použitia ide buď o open-source softvér, alebo komerčný softvér s licenciou.

Online nástroje, aplikačný softvér a frameworky

Vývojové prostredie a verziovacie systémy sú pre programátorov kľúčové. Zjednodušujú im prácu a zaručujú, že bude plynulá a bez väčších problémov. Okrem nich sú však dôležité aj online nástroje pre developerov a rozličné frameworky.

Online programy na programovanie sú charakteristické tým, že ich spúšťaš a používaš priamo cez webový prehliadač. Nemusíš ich sťahovať ani zložito inštalovať. Vedia ti pomôcť pri každodennej práci – napríklad s debuggingom, dokumentáciou celého procesu programovania alebo s testovaním.

Frameworky sú zase nástroje (rámce), pomocou ktorých dokážeš program alebo aplikáciu vyvíjať oveľa rýchlejšie. Ide teda o ďalších skvelých pomocníkov pre developerov, s ktorým ide práca hladko a efektívne.

Online softvér pre developerov

Online softvéru pre developerov existuje viacero typov, pričom rozdeliť ich môžeme podľa toho, na čo sa zameriavajú. Ak hľadáš nástroj na testovanie alebo debugovanie, môžeš siahnuť po:

• Postman
• Hoppscotch
• Regex101
• RequestBin

Online editory a IDE:

• Replit
• Gitpod
• StackBlitz
• Glitch

Na dokumentáciu a vizualizáciu sa ti zídu nástroje ako:

• io
• Mermaid Live Editor
• Swagger Editor

Tieto nástroje spúšťaš priamo cez prehliadač, takže nepotrebuješ nič inštalovať – stačí ti len dobré pripojenie a spoľahlivý hardvér vhodný na vývoj.

Frameworky pre developerov

Hľadáš nejaké frameworky? K tým najpoužívanejším pre frontend patria:

• React
• js
• Angular
• Svelte

Z backend frameworkov môžeme spomenúť tieto:

• Spring Boot
• js
• Django
• Flask
• Laravel

Systémový softvér a operačné systémy

Zabezpečujú bežný chod počítača a umožňujú prácu s aplikačnými nástrojmi. Medzi najpoužívanejšie patria:

• Windows
• macOS
• Linux

Nezabudni tiež na produkty ako Microsoft Office, ktoré využiješ na komunikáciu a dokumentáciu.

IT skills, ktoré ti nesmú chýbať

Aby si mohol pracovať s verziovacími systémami, softvérom, frameworkmi a vývojovými prostrediami, musíš ovládať niekoľko kľúčových zručností:

1. Základy programovania

Bez nich sa nikam nepohneš. Na začiatok si preto naštuduj základné informácie z viacerých zdrojov. Vhodné sú knihy, kurzy, videá aj podcasty.

2. Ovládanie programovacieho jazyka

Ako programátor by si mal ovládať aspoň jeden programovací jazyk. Dobrou voľbou je napríklad Java, ktorá patrí medzi najpoužívanejšie.

3. Znalosť verziovacích systémov

Ešte predtým, ako začneš používať konkrétny verziovací systém, naštuduj si o ňom viac, aby si vedel, čo od neho môžeš očakávať.

4. Znalosť IDE a frameworkov

Platí tu to isté, čo v predchádzajúcom bode. Na začiatok si zisti viac informácií o IDE a frameworkoch, ktoré plánuješ používať.

5. Základy testovania

Chýbať by ti nemali ani základné poznatky o testovaní, ktoré využiješ po tom, ako napíšeš svoj kód.