Hard skills pre programátorov: Objav top tvrdé zručnosti v IT svete

Hard skills pre programátorov predstavujú súbor technických znalostí či zručností, ktoré by ti v IT sfére určite nemali chýbať. Ak poznáš rozdiel medzi soft a hard skills, vieš, že práve tie „tvrdé“ ti umožňujú efektívne riešiť pracovné úlohy, napĺňať ciele a zároveň zaujať potenciálnych zamestnávateľov. Chceš vedieť, ktoré hard skills v programovaní sú najdôležitejšie a ako ich získať? Čítaj ďalej.

Čo sú hard skills programátora?

Hard skills, často označované ako tvrdé zručnosti, sú schopnosti, ktoré sa dajú získať vzdelávaním a skúsenosťami. Môžeš sa ich naučiť štúdiom v škole, absolvovaním rôznych kurzov alebo účasťou na školeniach.Tvrdé zručnosti môžu zahŕňať odborné zručnosti alebo schopnosti, ktoré sa dajú ľahko definovať a merať.

Spravidla sa delia do niekoľkých základných kategórií:

• Komunikačné schopnosti – napríklad znalosť cudzích jazykov alebo spracovanie textu.
• Počítačové technológie – znalosť programovacích jazykov, ovládanie marketingu alebo schopnosť používať rôzne programy.
• Dátová analýza – sem patrí napríklad znalosť databáz alebo data science.
• Webová analytika – schopnosť analyzovať web a spracovávať jednotlivé údaje.

Dôležitosť tvrdých zručností by mal pochopiť nielen programátor ale aj každý, kto chce byť úspešný v tom, čo robí. Hard skills totiž potrebuješ na to, aby si dosiahol kvalitné pracovné výsledky a získal vytúženú prácu. Charakteristickou črtou tvrdých zručností je, že sa líšia v závislosti od povolania. Softvérový vývojár využije v praxi iné zručnosti, ako napríklad tesár alebo elektrikár.

Ktoré hard skills sú najdôležitejšie pre programátora?

Množstvo tvrdých zručností, ktoré by mal mať napríklad projekt manager, web dizajnér, software developer akéhokoľvek druhu – od začínajúceho programátora až po Senior Java developera – a špecialisti v ďalších profesiách úzko spojených s IT oblasťou, je veľmi rozsiahle. Spísali sme však pre teba tie najdôležitejšie, na ktoré by si sa mal zamerať ako prvé. Sú to:

Ovládanie programovacích jazykov

Programovacích jazykov je veľké množstvo. To, ktorý sa začneš učiť, závisí najmä od tvojich pracovných a kariérnych cieľov. Platí, že čím viac jazykov ovládaš, tým lepšie sa môžeš uplatniť.

Pamätaj však na to, že jazyky je potrebné ovládať do hĺbky a poznať všetky ich úskalia. Len tak ich budeš vedieť správne používať a vyhneš sa rôznym zbytočným komplikáciám.

Medzi populárne programovacie jazyky patria:

• Python – univerzálny programovací jazyk, ktorý sa často používa v oblasti vedy. Je charakteristický tým, že sa jednoducho učí, je bezplatný a umožňuje vysokoproduktívne programovanie. Je ideálny na programovanie pre začiatočníkov, ale aj pre pokročilých.
• Java – či už sa chceš stať Java programátorom, alebo si len chceš rozšíriť svoje znalosti, nezabudni sa naučiť jeden z najpopulárnejších programovacích jazykov súčasnosti. Java je viacúčelový, objektovo orientovaný jazyk vychádzajúci z jazykov C a C++. Programovací jazyky Java je charakteristické jednoduchosťou, vďaka čomu si s nimi poradí aj junior developer..
• Javascript – podľa portálu Devskiller.com bol Javascript v roku 2024 najpopulárnejším programovacím jazykom na svete. Vo veľkej miere ovplyvňuje funkčnosť front-end webových stránok. Okrem toho sa používa aj pri vývoji iných softvérových aplikácií vrátane mobilných aplikácií, videoprehrávačov či aplikácií podporujúcich virtuálnu realitu.
• SQL – programovací jazyk, ktorý budeš potrebovať predovšetkým pri správe databáz. V súčasnosti je veľmi populárny a využívajú ho mnohé firmy vrátane gigantov, ako sú Amazon či Meta.
• C++ – tento jazyk sa používa najmä v rámci systémového programovania alebo na vývoj videohier. Ide o objektovo orientovaný jazyk s dlhou históriou.
• PHP – univerzálny jazyk, ktorý používajú najmä vývojári front-end a back-end webových stránok.

Znalosť algoritmov a dátových štruktúr

Nevyhnutnou hard skill pre programátora je znalosť algoritmov a dátových štruktúr. Dôvodom je skutočnosť, že algoritmy majú vopred určenú štruktúru, ktorá ti pomôže identifikovať problém a navrhnúť efektívne riešenie.

Veľmi podobne sú na tom dátové štruktúry, často označované aj ako údajové štruktúry. Tie sa vzťahujú na spôsob, akým sú údaje usporiadané a uložené v pamäti počítača. Platí, že rôzne dátové štruktúry sú navrhnuté na rôzne účely.

Skúsenosti s frameworks

Frameworky, označované aj ako aplikačné rámce, zjednodušujú prácu nejedného programátora. Ide o softvérové štruktúry, ktoré slúžia ako podpora pri programovaní a vývoji rôznych softvérových projektov. Frameworky sa spravidla skladajú z dvoch častí:

• Frozen spots – slúžia na definovanie celkovej architektúry softvérovej štruktúry a vzťahov medzi jednotlivými komponentmi. Pri použití sa tieto časti frameworku nemenia.
• Hot spots – ide o časti, ktoré spolu s kódom vytvárajú novú funkcionalitu. Tá je vždy iná.

Ovládanie frameworkov ti uľahčí a urýchli celú prácu. V súčasnosti existuje viacero frameworkov, pričom k obľúbeným patria:

• Django – framework založený na Pythone, ktorý sa najčastejšie používa na tvorbu web stránok.
• js – open-source back-end prostredie, ktoré umožňuje spúšťať JavaScript kód mimo webového prehliadača. Základ tohto prostredia je rovnaký ako vo webovom prehliadači Chrome.
• Bootstrap – open-source rámec určený na vývoj pomocou HTML, CSS alebo JavaScriptu, zameraný na responzívny vývoj front-endov pre mobilné zariadenia.
• Angular – bezplatný open-source rámec založený na TypeScripte. Je určený na tvorbu dynamických webov a webových aplikácií.
• Vue – ďalší open-source framework, ktorý sa používa na vytváranie používateľských rozhraní a jednostránkových aplikácií.
• Ruby on Rails – framework, ktorý sa používa pri vývoji moderných webových aplikácií.

Výpočtové a matematické schopnosti

Strojové učenie (machine learning) je dôležité pre každého programátora, ktorý plánuje pracovať v oblasti umelej inteligencie (AI – artificial intelligence). Ide o podoblasť AI, ktorá sa zaoberá rôznymi metódami a algoritmami. Tieto metódy umožňujú programu učiť sa a následne správne reagovať na niektoré podnety bez toho, aby bol na ne priamo naprogramovaný.

Strojové učenie je skvelou zručnosťou, no nemusí byť prínosom pre každého programátora. Ak ťa nezaujíma umelá inteligencia a orientuješ sa skôr na vývoj webových stránok alebo UI/UX dizajn, táto schopnosť ti bude zbytočná.

Cloud computing

Cloud computing sa vzťahuje na používanie cloudových riešení. Táto oblasť je dôležitá najmä pre back-end vývojárov a cloudových špecialistov. Môže však ísť o zaujímavú zručnosť, ktorá ti dokáže rozšíriť obzory a umožní kariérny rast.

Ovládanie cudzích jazykov

Medzi kľúčové hard skills pre software developerov, kóderov a ďalších IT špecialistov patrí, okrem ovládania programovacích jazykov, aj znalosť cudzích jazykov. Základ predstavuje angličtina a nemčina, ktoré by si mal ovládať aspoň na úrovni B2.

Ak tvoja jazyková úroveň nemčiny či iného jazyka nie je taká vysoká, nemusíš sa ničoho báť. V dnešnej dobe si ju dokážeš zlepšiť pomocou rôznych kurzov, pokojne aj z pohodlia domova.

Jazyky ti pomáhajú komunikovať so zahraničnými klientmi a bez akýchkoľvek problémov pracovať s podkladmi, ktoré nie sú v slovenčine. Výrazne ti tak uľahčujú plnenie jednotlivých úloh a zabraňujú tomu, aby by si niečo zle pochopil. Vieš sa tak vyhnúť nepresným alebo nesprávnym výsledkom.

Testovanie

Programátor síce nie je IT tester, no pri vývoji softvéru je dôležité, aby vykonal aspoň základné testy. Pomocou nich dokáže zistiť, či sa v kóde alebo v syntaxi nenachádzajú chyby, ktoré by mohli neskôr narušiť funkčnosť a bezpečnosť webu, aplikácie alebo akéhokoľvek iného projektu, na ktorom pracuje.

Agilné zručnosti

Ďalšie hard skills pre vývojárov a programátorov, ktoré vyžaduje čoraz viac zamestnávateľov. Tieto zručnosti ti pomôžu bez akýchkoľvek problémov pracovať v dynamickom prostredí, ktoré sa neustále mení. Okrem toho zabezpečujú plynulú prácu, skracujú dodacie lehoty, zaručujú kvalitné výsledky a podporujú produktivitu celého tímu.

Z agilných zručností môžeme vybrať napríklad metodiku Scrum, v rámci ktorej sa práca organizuje do krátkych období, tzv. sprintov. Obľúbená je aj metodika s názvom Kanban, ktorá sa snaží minimalizovať množstvo rozpracovaných úloh a podporiť tak plynulý tok práce.

Objektovo orientované programovanie

Ďalšia praktická hard skill v IT, ktorú oceňujú mnohí zamestnávatelia. Objektovo orientované programovanie sa zameriava na tvorbu prehľadného kódu, s ktorým sa jednoducho pracuje a dá sa bez problémov opakovane použiť.

Tento typ programovania sa využíva v mnohých oblastiach IT vrátane tvorby webových stránok, mobilných či desktopových aplikácií a vývoja operačných systémov.

Správa databáz

Vyhľadávaná hard skill v IT. Zvyčajne zahŕňa proces organizovania, uchovávania a manipulácie s dátami tak, aby boli vždy dostupné, no pritom bezpečne uložené. Programátori začínajú tým, že navrhujú a vytvárajú databázy. Následne manipulujú so samotnými údajmi (upravujú ich, pridávajú, mažú a podobne), optimalizujú výkon databázy a zabezpečujú jej bezpečnosť.

Prečo sú hard skills pre programátorov také dôležité?

Hard skills nie sú len pojem v životopise – tvoria jadro toho, čo programátor naozaj robí. Toto sú dôvody, prečo sa bez nich v IT svete nezaobídeš:

1. Jednoduchšie získanie vysnívanej práce – ovládanie programovacích jazykov, agilných zručností alebo cudzích jazykov ukáže potenciálnemu zamestnávateľovi, že si šikovný a bol by si pre danú spoločnosť tou najlepšou voľbou.
2. Efektívne vykonávanie práce – môžu ti výrazne uľahčiť prácu na jednotlivých úlohách. Dbaj však na ich pravidelné zlepšovanie, aby si držal krok s trendmi a všetkými zmenami, ktoré sa pravidelne dejú v IT oblasti.
3. Kvalita a bezpečnosť softvéru – so správnymi skillmi dokážeš vytvoriť bezpečný softvér, ktorý bude pracovať plynulo a bez akýchkoľvek problémov.
4. Schopnosť adaptácie na nové technológie – keď ovládaš určité hard-skills a máš pevné základy, oveľa jednoduchšie sa prispôsobíš novinkám na trhu a naučíš sa nové veci.
5. Konkurenčná výhoda – viac tvrdých zručností automaticky znamená lepšie uplatnenie na trhu a väčšiu šancu získať vysnívaného klienta alebo pracovnú pozíciu.

Hard skills vs. soft skills v IT oblasti

Premýšľaš, aký je rozdiel medzi hard skills a soft skills? Tvrdé a mäkké zručnosti sa ti môžu na prvý pohľad zlievať do seba, no v skutočnosti je medzi nimi niekoľko rozdielov. K tým hlavným patria:

• Spôsob získavania zručností – hard skills si musíš počas života nejako osvojiť. Môžeš ich nadobudnúť prostredníctvom školení, workshopov, kurzov a podobne. Naopak, soft skills sú zručnosti, s ktorými sa rodíš. Zvyčajne sa časom nemenia, no aby si ich mohol efektívne využívať v práci, je dôležité ich neustále rozvíjať – napríklad čítaním kníh a odborných článkov, počúvaním podcastov alebo sledovaním videí na danú tému.
• Merateľnosť – tvrdé zručnosti pre software developerov alebo kóderov sa dajú pomerne jednoducho merať. Napríklad jazykové znalosti sa hodnotia na stupnici od úrovne A1 po úroveň C2. Na druhej strane soft skills, ako komunikatívnosť, empatia alebo schopnosť riešiť problémy, sa merať nedajú.
• Dôležitosť v pracovnom prostredí – hard zručnosti sú nevyhnutné pre výkon tvojej práce. Napríklad ako programátor musíš ovládať programovacie jazyky. Ako grafik zas potrebuješ poznať dizajnérske programy a podobne. Soft skills sú pre tvoju prácu tiež dôležité, ale z iného pohľadu – pomáhajú ti lepšie komunikovať s kolegami, pracovať v tíme alebo riešiť nečakané problémy.

Kde v životopise uviesť tvrdé zručnosti?

Aj ty sa pýtaš, kam zaradiť počítačové znalosti v životopise? Všetky hard skills majú svoju špeciálnu sekciu s názvom „Zručnosti“. Spolu s nimi sem uvádzaš aj ďalšie informácie, ako napríklad získané certifikáty, absolvované kurzy a workshopy a podobne.

Životopis by mal obsahovať len niekoľko hlavných hard skills, ktoré ovládaš najlepšie. Stačí ich opísať jednou alebo dvoma vetami. Viac o nich povieš priamo na pohovore alebo ich podrobnejšie spomenieš v sprievodnom liste. Vyhni sa písaniu dlhého zoznamu rôznych zručností, ktoré personalistom neprinášajú žiadnu pridanú hodnotu.

FAQ

Čo sú hard skills?

Hard skills, známe aj ako „tvrdé zručnosti“, sú schopnosti, ktoré sa počas života naučíš a neskôr zdokonaľuješ. Človek sa s nimi spravidla nerodí. Môže mať určité predispozície, ktoré mu uľahčujú ich nadobúdanie, no vo všeobecnosti na nich musí pracovať, aby ich získal.

Za hard skills v IT sa spravidla označujú technické znalosti a zručnosti, ktoré ti umožňujú efektívne vykonávať jednotlivé úlohy. Patrí sem ovládanie programovacích jazykov, ako sú Java, Python alebo C++, správa databáz, vývoj webových aplikácií, softvérové inžinierstvo a podobne.

Hard skills nesmú chýbať žiadnemu programátorovi, developerovi ani testerovi. Nezabúdaj však, že táto oblasť je dynamická a neustále sa vyvíja. Ak chceš byť v tom, čo robíš, dobrý a zaujať zamestnávateľa, pravidelne sa vzdelávaj. Absolvuj rôzne workshopy, kurzy alebo konferencie, čítaj odbornú literatúru a komunikuj s ďalšími profesionálmi.

Aké hard skills sú pre programátora kľúčové?

Zoznam tvrdých zručností pre programátorov je dlhý. Medzi najdôležitejšie patria ovládanie programovacích jazykov, znalosť algoritmov a dátových štruktúr, skúsenosti s frameworkami, výpočtové a matematické schopnosti, cloud computing, počítačové zručnosti a mnohé ďalšie.

Ako programátor nemusíš ovládať každú jednu hard skill, ktorú sme spomenuli. Stačí ti niekoľko z nich, ktoré budeš skutočne ovládať na profesionálnej úrovni a ktoré následne skombinuješ so soft skills. Mäkké zručnosti sú rovnako dôležité ako tvrdé, preto na ne nezabúdaj a pracuj aj na ich rozvoji.

Ako získať hard skills?

Spôsobov, ako získať hard skills, je hneď niekoľko. Najpraktickejšou a najjednoduchšou alternatívou sú online kurzy a vzdelávacie platformy. Mnohé sú dnes úplne zadarmo, takže do učenia nemusíš investovať žiadne financie – iba svoj čas. Na jazyk je vhodné Duolingo, na kódenie Codecademy alebo FreeCodeCamp a tisícky ďalších kurzov na rôzne témy nájdeš na weboch ako Udemy, Coursera alebo Skillshare.

Tvrdé zručnosti v programovaní si môžeš rozvíjať aj čítaním kníh a článkov, sledovaním videí na Youtube alebo zapájaním sa do diskusií. Teoretické poznatky nezabudni využívať aj v praxi – priamo v práci alebo vo voľnom čase. Vytvor si vlastné projekty alebo sa zapoj do open-source komunity.