Čo je DevOps engineer a ako sa ním stať?

DevOps engineer je jednou z pozícií, ktoré si za posledné roky vyslúžili pomerne veľa pozornosti. Na lepšie pochopenie toho, čo takýto inžinier robí, je dôležité vedieť, čo vlastne DevOps znamená. V dnešnom článku si vysvetlíme všetky podrobnosti.

DevOps – čo to je?

DevOps je pojem, ktorý vysvetľuje takmer každý odborník alebo odborná literatúra iným spôsobom. V jednoduchosti sa však dá povedať, že ide o špeciálnu metódu zaoberajúcu sa vývojom softvéru. Jej hlavným zámerom je zlepšenie spolupráce a komunikácie medzi vývojármi a ďalšími špecialistami.

Pojem DevOps je pomerne nový. Prvýkrát sa použil okolo roku 2007, keď odborníci začali hovoriť o obavách z tradičného modelu vývoja softvéru. Ten fungoval tak, že vývojári, ktorí písali kód pracovali samostatne a oddelene od tých, ktorí kód nasadzovali a ďalej spracovávali. Takéto procesy často vytvárali zbytočné chyby alebo komplikácie, ktorým sa dalo predísť komunikáciou.

Slovo DevOps vzniklo z dvoch anglických pojmov, a to development (vývoj) a operations (operácie), a odráža proces integrácie týchto disciplín do jedného nepretržitého procesu.

Rast významu DevOps

DevOps metóda prináša množstvo výhod, vďaka čomu si ju obľúbilo veľa firiem, organizácií a spoločnosti. Najväčšou z nich je pravidelná komunikácia medzi odborníkmi, ktorí pracujú v rámci IT oblasti. Tým sa zvyšuje presnosť výsledkov a znižujú sa náklady na finančne náročné opravy.

V súčasnosti je dopyt po skúsených DevOps inžinieroch vysoký, a to najmä v bankovom a telekomunikačnom sektore. Záujem sa však pomaly zvyšuje aj u spoločností, ktoré pôsobia v sektore elektronických obchodov.

Ako DevOps pracuje?

DevOps zahŕňa vývojárov a IT operácie, ktoré spolupracujú počas celého životného cyklu produktu s cieľom zvýšiť rýchlosť a kvalitu softvéru. Ide o nový spôsob práce, ktorý má množstvo pozitív pre tímy a organizácie fungujúce v IT oblasti, prípadne organizácie, ktoré využívajú rôzne programy alebo softvéry, ako napríklad banky či e-shopy.

V rámci modelu DevOps klasické tímy vývojárov a ďalších odborných pracovníkov medzi sebou úzko spolupracujú alebo sa zlučujú do jedného. V tomto tíme pracujú inžinieri spolu počas celého životného cyklu aplikácie, čiže od vývoja a testovania až po nasadenie a prevádzku. Navzájom spolu komunikujú a získavajú tak tie najpresnejšie a najlepšie výsledky.

Tímy DevOps využívajú viaceré nástroje na automatizáciu a zrýchlenie procesov, čo pomáha zvyšovať spoľahlivosť a zaisťuje lepšie výsledky. V súčasnosti je k dispozícii veľké množstvo rôznych nástrojov, čo zaisťuje, že každý odborník si príde na svoje.

Čo robí DevOps engineer?

Náplň práce DevOps špecialistu je pomerne rozmanitá. Jeho hlavnou úlohou je však pomôcť preklenúť priepasť alebo medzeru, ktorá sa môže objaviť medzi niektorými odborníkmi alebo tímami. DevOps engineer s každým komunikuje, čím zvyšuje produktivitu a efektivitu práce.

DevOps engineer sa následne stará aj o to, aby bol konečný výsledok kvalitný a presne podľa potrieb spoločnosti či klienta. K ďalšej pracovnej náplni patria aj úkony, ako:

• starostlivosť o plynulý tok informácií,
• vytváranie projektovej infraštruktúry,
• výber optimálnej technológie,
• riadenie iterácie projektu.

DevOps špecialisti využívajú viaceré nástroje, ktoré im pomáhajú automatizovať pracovné procesy a zároveň im umožňujú sledovať prácu jednotlivých zamestnancov.

Vlastnosti DevOps engineer-a

Každý, kto sa chce stať DevOps inžinierom, musí disponovať niekoľkými vlastnosťami. K nim patria:

• Základné poznatky z programovania – DevOps špecialista musí poznať základy z programovania, aby vedel, či ostatní pracovníci postupujú správne a či výsledok zodpovedá nielen danému zadaniu, ale aj potrebnej kvalite.
• Znalosti základných protokolov a sieťových služieb – v tomto prípade platí to isté, čo pri programovaní. Len vtedy, keď inžinier pozná minimálne základy, tak vie, či ostatní pracovníci postupujú správne.
• Znalosti programovacích jazykov – DevOps engineer nemusí byť Java programátorom senior úrovne na to, aby mohol túto prácu vykonávať. Základné znalosti obľúbených a známych programovacích jazykov, ako napríklad Java, Python alebo C++, by mu však nemali chýbať.
• Komunikačné zručnosti – keďže DevOps špecialista sa snaží zmenšiť priepasť medzi niektorými pracovníkmi, ktorí inak pracovali sami alebo v menších samostatných tímoch, musí vedieť komunikovať, a to tak, aby nenastal komunikačný šum, kvôli ktorému by mohlo dôjsť k rôznym zbytočným komplikáciám.

Ďalšie vlastnosti a zručnosti sa odvíjajú od toho, v akom prostredí DevOps engineer bude pracovať a na čom bude robiť. Napríklad DevOps odborníci v bankovom sektore musia mať iné špecifické vlastnosti ako tí, ktorí pracujú v sektore online obchodu.

Techniky DevOps

DevOps inžinieri používajú viaceré techniky a postupy, ako napríklad:

• monitorovanie,
• continuous integration, continuous delivery, continuous deployment,
• kontajnerizácia.

Monitorovanie

Táto technika sleduje jednotlivé pracovné postupy a v prípade akýchkoľvek problémov alebo komplikácií ťa na ne upozorní. Okrem upozornenia ťa dokáže systém zaviesť k chybe, vďaka čomu šetríš veľa času aj financií. Namiesto zdĺhavého hľadania sa môžeš pustiť hneď do riešenia problémov.

Pri monitorovaní je však dôležité myslieť na to, že keď chceš, aby ti skutočne prinieslo všetky spomenuté výhody, musíš ho správne nastaviť.

Continuous integration, Continuous delivery, Continuous deployment

Táto technika sa často označuje aj skratkami CI/CD. Continuous integration, čiže CI, predstavuje automatické zostavovanie verzií, ich kontrolu a následne aj samotný reporting.

Druhou technikou je Continuous delivery, čiže CD. V tomto prípade ide o proces, keď sa zmeny v aplikácií pred odoslaním do úložiska testujú a zisťuje sa, či neobsahujú chyby. Okrem toho netreba zabúdať ani na Continuous deployment, ktorým sa označuje automatické odosielanie zmien z úložiska do produkcie.

Kontajnerizácia

Táto metóda sa využíva na izoláciu procesov od zvyšku softvéru. Výhodou kontajnerov je to, že sa veľmi ľahko a rýchlo zapínajú a vypínajú, vďaka čomu uľahčujú vytváranie, nasadzovanie a spúšťanie aplikácií.

Keď sa rozhodneš vytvoriť kontajner, mal by si sa držať pravidla – jeden kontajner = jedna služba. Následne musíš myslieť ešte na tri základné princípy kontajnerizácie, a to:

• štandardnosť,
• jednoduchosť,
• izolovanosť.

DevOps Cycle – cyklus DevOps

DevOps je charakteristické nepretržitosťou, čo je dôvod, prečo ho mnohí odborníci znázorňujú vo forme nekonečnej slučky. Pomocou nej môžu ukázať jednotlivé fázy životného cyklu DevOps, ktoré sa navzájom ovplyvňujú. Aj v tomto prípade platí, že fázy a ich počet sa odlišuje v závislosti od zdroja, ktorý čítaš.

Cyklus DevOps však spravidla tvoria:

Objavenie

V rámci prípravy musia jednotlivé tímy preskúmať danú oblasť, v rámci ktorej budú pracovať, spísať si všetky nápady, komunikovať medzi sebou a určiť si priority. Nápady musia byť v súlade so strategickými cieľmi a s tým, čo chce zákazník, klient alebo nadriadený.

Plánovanie

Po spísaní všetkých nápadov si tímy musia spolu sadnúť a naplánovať si jednotlivé kroky tak, aby boli procesy rýchle a efektívne. V prípade potrieb môže DevOps engineer rozdeliť prácu na menšie časti a prideliť ju jednotlivým členom tímov.

Budovanie

Keď tímy začnú pracovať na jednotlivých úlohách, je nutné, aby navzájom medzi sebou komunikovali. Len tak sa zaistia presné a kvalitné výsledky. Na zlepšenie komunikácie je k dispozícii DevOps engineer, ktorý by mal riešiť spory alebo rôzne komplikácie.

Testovanie

Keď sa jednotlivé pracovné úkony zlúčia do jedného a vznikne prvá verzia softvéru, môže prísť k prvému testovaniu. Automatické testy ukážu, kde sú problémy a čo by sa mohlo zlepšiť.

Nasadenie

Ďalší krok životného cyklu je nasadenie úspešne testovaného kódu do produkcie. Pomocou tejto metódy môžu tímy pravidelne prichádzať s novými funkciami, ktoré rozširujú možnosti použitia softvéru.

Sprevádzkovanie

Služby tímov DevOps zahŕňajú aj implementáciu, konfiguráciu a údržbu celej IT infraštruktúry. Aj v tomto prípade platí, že jednotliví odborníci musia medzi sebou spolupracovať, aby bol proces rýchly a bezproblémový.

Pozorovanie

Dôsledným pozorovaním môžu tímy v predstihu zistiť, kde je problém a ako ho vyriešiť ešte predtým, ako ovplyvní rýchlosť alebo funkčnosť výsledného produktu. Na pozorovanie a upozorňovanie je možné využiť rôzne praktické nástroje šetriace čas aj energiu pracovníkov.

Priebežné hodnotenie a spätná väzba

Tímy DevOps by mali vyhodnotiť každú verziu produktu. V hodnotení by sa mali nachádzať všetky informácie o mínusoch aj plusoch softvéru. Takýmto spôsobom si môžu účastníci tímov zlepšiť svoje procesy a v budúcnosti sa vyhnúť niektorým chybám.

Súčasťou hodnotenia by mala byť aj spätná väzba od zákazníkov alebo klientov, ktorí softvér budú používať.

Výhody DevOps

DevOps má množstvo výhod, vďaka čomu je pre mnohé firmy a organizácie veľmi populárne. Toto sú jeho najväčšie výhody:

Rýchlosť

Tímy, ktoré využívajú DevOps, majú výstupy hotové oveľa rýchlejšie a vo vyššej kvalite ako tie, ktoré DevOps nepraktizujú. Správa DORA z roku 2019 zistila, že profesionálne DevOps tímy nasadzujú nové projekty 208-krát častejšie a 106-krát rýchlejšie ako bežné tímy. DevOps tak umožňuje nielen urýchľovať jednotlivé procesy, ale aj pravidelne testovať a skvalitňovať všetky výstupy.

Lepšia spolupráca

Základom DevOps je zlepšiť spoluprácu medzi jednotlivými pracovníkmi a tímami, ktoré pracujú na rovnakej úlohe alebo projekte. Pravidelnou komunikáciou sa šetrí čas, urýchľujú sa procesy, predchádza sa komunikačnému šumu a dosahujú sa presnejšie a kvalitnejšie výsledky.

Rýchle nasadenie

Vďaka tomu, že jednotliví pracovníci medzi sebou neustále komunikujú a urýchľujú svoju prácu, je možné výsledné produkty nasadiť do praxe oveľa rýchlejšie. Takýmto spôsobom sa môže spustiť testovanie skôr a dá sa robiť v pravidelnejších intervaloch.

Kvalita a spoľahlivosť

Nepretržitá komunikácia a pravidelné testovanie zvyšujú kvalitu a spoľahlivosť výsledného produktu. Jednotlivé tímy sa tak vyhýbajú zbytočným chybám, ktoré by mohli urobiť problém hneď pri testovaní alebo neskôr pri používaní softvéru či aplikácie.

Bezpečnosť

Veľkým benefitom je aj bezpečnosť, ktorá sa do produktu zabuduje pomocou aktívnych bezpečnostných auditov a opakovaného testovania pracovných postupov a celej aplikácie či iného výsledného produktu.

Staň sa DevOps inžinierom aj ty

DevOps je pracovná pozícia, ktorá láka mnohých. Niet sa však čomu čudovať. Okrem toho, že pracovná náplň je rôznorodá a pomerne zaujímavá, po DevOps inžinieroch je v súčasnosti veľký dopyt. Zručnosti, ktoré budeš potrebovať, sa spravidla odlišujú v závislosti od toho, v akej oblasti sa rozhodneš pracovať. Určite ti však nesmú chýbať základy z programovania.

Myslíš si, že ponuka práce DevOps Engineer je ako stvorená pre teba? Prezri si našu ponuku a začni robiť niečo, čo ťa bude baviť.